Milí cenacolský priatelia,
zo srdca Vám ďakujem, že som mohla po rokoch stráviť čas s Vami, hlavne s našou psychologičkou Naďkou. Bol to čas radostí zo stretnutí, aj čas spomienok na veľmi zraňujúce zážitky, čas spojenia s inými ľudmi s ktorými mám toľko veľa spoločného.
Až dnes som prišla k poznaniu. Konkrétne: Ako ľahko je niečo sľúbiť a nedodržať to. Sľúbila som Ivanovi, že napíšem svedectvo. Odkladala som to zo dňa na deň. Zrazu som si spomenula na Naďku, ako sa nás pýtala, sľúbili ste to aj sebe? Ja som to sľúbila Ivanovi, ale nie sebe. Chcela som to, ale neurobila som to, odkladala som to. Odteraz keď budem robiť akékoľvek rozhodnutie, tak sa spýtam sama seba , či chcem ozaj splniť ten záväzok. Pridávam k tomu ďalšie poznanie, čo som si z toho stretnutia zobrala. Teraz pri písaní som si to ujasnila. Uvedomila som si koľko podobností mám ja s ostatnými zavislými, či už sú to moje deti, iný rodičia, aj ďalší.
Taktiež sa ma dotkla veta, ktorú povedala Naďka ,, Môžeme mať najlepší úmysel, ale keď sme to podali nevhodným spôsobom, prinieslo nám to úplne iný výsledok ako sme očakávali. Uvedomila som si svoje chyby, ktoré som spravila počas svojho života. Začala som uvažovať, že aj keď som mala dobrý úmysel, spôsob (kričanie, výčitky, obviňovanie) akým som to chcela dosiahnuť, neviedol k tomu čo som chcela.
Ešte má oslovilo slovo rešpekt. Rešpekt neznamená súhlas. Dnes už viem, že môžem povedať áno rešpektujem, že ty to máš tak, ja to mám ináč. ,, Môžem si ponechať svoju pravdu a ponechať tomu druhému jeho pravdu“.
Modelovali sme závislosť a to prázdno jeden pre druhého. Našla som sa aj ja v tom. Uvažovala som , môže naplniť niekto moje prázdno? Tak veľmi chcem, aby som sa cítila naplnená, avšak uvedomila som si, ak chcem aby niekto iný naplnil moje prázdno, tak chcem vlastne vytvárať závislý vzťah. Svoje prázdno môžem naplniť iba sebou a spojením s Bohom.
Anna