Kázeň otca Stefana 15.05.2022
Peter sa narodil v tejto slovenskej zemi 18 októbra 1976. Vyrastal v jednoduchej rodine: spolu s mamou Vlastou, tatom Miroslavom a mladším bratom Mirom.
Počas dospievania, ako každý mladý človek, hľadal skutočný život, hľadal odpovede na životné otázky ktoré nenachádzal v tom čo mu ponúkal svet.
V októbri 1998 sa vybral do Medžugorie, maličkej dedinky v Bosne Hercegovine, kde si uctievajú Kráľovnú pokoja. Peter mal 22 rokov, bol plný mladosti, ale v srdci prežíval mnoho smútku a zmätku. Bol stratený a potreboval pomoc: požiadal o prijatie do Komunity Cenacolo v Medžugorí a 19 októbra 1998 sa začal jeho nový život.
Deň za dňom v komunitnom živote stretával a spoznával lásku bratov, ktorí ho prijali. Potom objavil modlitbu, ruženec, adoráciu a čítanie Božieho Slova. Stretnutie s chlapcami komunity sa stalo cestou ku stretnutiu s Ježišom. Cítil sa Bohom milovaný, omilostený, spasený… a potom povolaný a poslaný.
V jeho srdci sa zrodila túžba prijať vieru, stať sa kresťanom: Prijal sviatosti Krstu, Prvého svätého Prijímania a Birmovania, 13 mája 2000 na spomienku Panny Márie Fatimskej, vo svätyni Nanebovzatej Panny Márie v Chorvátskom Siní.
V roku 2000 v Biohradskom dome v Chorvátsku, maľujúc portrét Matky Elvíry, ktorý jej mal byť darovaný na narodeniny, objavil v sebe výnimočný umelecký talent. Portrét bol tak pekný že vyzeral skutočný, živý. Odvtedy sa jeho umelecký talent stále rozvíjal a dozrieval. Odhalil že život s Bohom nám pomáha dať to najlepšie z nás, a odkrýva dary, ktoré Boh zasial do našich sŕdc. Po prijatí sviatostí pocítil v srdci povolanie darovať svoj život Pánovi v našej Komunite. Preto požiadal Matku Elvíru o prijatie do rodiny zasvätených bratov.
Bol prijatý do formačného domu v Saluzzi, v Taliansku v októbri 2001, aby sa preverilo jeho povolanie a tak začal študovať filozofiu a teológiu.
Po ukončení prvých dvoch rokov štúdií, si na tri roky vyskúšal misionársky život v Brazílii. V tomto čase si zamiloval túto krajinu, jej ľud, tance a farby. Ale nadovšetko sa daroval deťom v misii, chudobným, opusteným deťom bez rodiny, ktoré Peter prijal, sprevádzal a vychovával, objaviac v sebe mimoriadnu lásku k maličkým.
Po návrate do Talianska ukončil štúdium teológie, ale túžil ostať jednoduchým zasväteným bratom. Necítil sa hodným kňazského povolania, ktoré pokladal za príliš veľké pre neho. V roku 2012 vyznal svoju túžbu nasledovať Ježiša ako laický zasvätený brat v rodine Cenacola navždy, na celý život.
V decembri 2012 sa zúčastnil otvorenia nášho komunitného domu vo Fatime v Portugalsku. Tu pobudol až do apríla 2014 kedy sa vrátil do Brazílie. Tam pôsobil až do nedávna, keď ho počas jazdy na bicykli v blízkosti misie zachytil kamión.
V týchto rokoch brat Peter stretol mnoho zranených detí, a mladých ľudí, ktorým pomohol v ich životoch. Stál pri nich ako priateľ, brat a občas ako otec, aby im pomohol nájsť nový život vo viere. Vždy pozeral osobitne na tých, ktorí viac trpeli a boli stratení: V srdci mal trošku z pohľadu, ktorý má Boh pre svoje poblúdené deti. Bol človekom, ktorý mal rád veci dobre urobené, mal rád poriadok a bol pozorný v starostlivosti o seba a o zverené veci. Milovník prírody, a krásy stvorenia, šťastný, že môže žiť zdravý a skutočný život.
Vedel robiť tisíc vecí: od jednoduchých domácich prác ako voziť veci na káre, variť a upratovať, až po maľovanie a tvorbu umeleckých diel: všetko bolo pre neho jednoduché a zároveň dôležité. Jeho umelecký talent mu po mnohé roky pomáhal maľovať, tancovať, robiť videá a divadelné predstavenia, všetko s láskou a nadšením. Z mála vedel tvoriť úžasné a veľké veci.
Mal túžbu približovať ľudí k Bohu a vedel to robiť s citlivosťou a dobrotou až do konca, až do nedele 1 mája, kedy sa vrátil do Otcovho domu. V jednom liste z mája 2011, ktorý napísal Matke Elvíre, zakladateľke našej komunity pred svojimi večnými sľubmi, Peter píše:
Ďakujem Bohu Otcovi za znovu nájdený život. Jeden žalm hovorí: ,,Zo smetiska povyšuje bedára…“ Ježiš pozdvihol môj život a dal mi spoznať pravdu o mne. Keď som pred rokmi začal vážne uvažovať kde je moje miesto v živote, modlil som sa v kaplnke a silno vo mne rezonovala veta, ktorú Ježiš povedal: ,,Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov“. Veľmi ma očarila Ježišova láska. Cítil som v srdci, že ma priťahuje, ale musel som veľa bojovať sám so sebou. Mal som strach. V deň môjho krstu, 13 mája 2000 v deň Panny Márie Fatimskej som si v srdci povedal, že aj ja chcem takto milovať. Chcem vedieť dať život za priateľov. Vždy som hľadal takúto veľkú lásku…
Vďaka Brat Peter, lebo dnes môžeme svedčiť, že toto Ježišovo slovo sa v tebe stalo živým: dal si svoj život za priateľov. Využil si dobre svoj život na misii lásky a služby. Dnes tá veľká láska, ktorú si hľadal, Božia Láska, objala tvoj život vo svojom nekonečnom milosrdenstve. Dnes konečne hľadíš ohromený a šťastný na sväté tváre Ježiša, Márie, Anjelov a Archanjelov, ktorých si veľmi miloval, maľoval a predstavoval nám ich. Z neba bdej nad tvojou mamou Vlastou, nad bratom Miroslavom a švagrinou Katarínou, nad neterou Viktóriou a synovcom Adamom a nad všetkými tvojimi príbuznými.
Bdej nad Brazílskou misiou, kde si žil svoje misionárske poslanie.
Bdej aj nad Slovenskou krajinou a nad naším bratstvom, ktoré sa zrodilo práve v meste, kde si žil a kde dnes končíš svoj pozemský život. Prihováraj sa u Boha, aby mnohí chlapci a dievčatá zo Slovenska mohli nájsť nový život a cítiť radosť misionárskeho povolania.
Bdej nad celou tvojou ,,Veľkou rodinou“ komunity Cenacolo, nad našou drahou Matkou Elvírou, ktorá ťa veľmi milovala, tak ako aj ty ju. Bdej nad mnohými ľuďmi, ktorých si mal rád tu na zemi, aby z neba cítili tvoju blízkosť.
Vďaka drahý a milovaný Brat Peter, vďaka za všetko a navždy!
Oslavujeme dnes s radosťou spolu s tebou, ktorý si už účastný radostí Raja, Boha života, Ježiša Krista, Vzkrieseného!
Amen, Aleluja!