Otka, Československé stretnutie v Želivě
Vďaka komunite Cenacolo sme opäť prežili jeden nezabudnuteľný víkend. V piatok ráno sme sa spolu s ďalšími rodičmi vydali na dlhšiu cestu do ®elivu. Hoci dni pred tým boli pochmúrne, náš Pán nám doprial krásne počasie na cestovanie. Najprv sme začali ružencom a potom sme sa navzájom podelili so svojimi radosťami aj starosťami. Našu cestu do ®elivu nám spríjemňovali srnky, ktoré sme obdivovali celou cestou na okraji lesov. Zhodnotili sme, že keby sme neboli dostali dar komunity Cenacolo, neboli by sme prežili toľko krásnych chvíľ a nenavštívili by sme toľko krásnych miest. Po každej ceste krížovej príde aj cesta radosti, len treba dôverovať Bohu a On nám dá čo práve potrebujeme. Vďaka Ti Pane za všetko čo mi posielaš.
Do Premonštrátskeho kláštora v ®elive sme prišli okolo 14.00 hod, kde nás vítali českí rodičia, ktorí všetko starostlivo pripravovali od rána. Nestihli sme sa ani ubytovať a už tam bol Opát Jáchym a začala sa prehliadka celého kláštora. História kláštora siaha až do roku 1139, kedy bol kláštor založený pražským biskupom Ottom, kniežaťom Soběslavom a jeho manželkou Adlétou. Komunita premonštrátov sem prišla na jar v roku 1149, vedená prvým opátom Gotšalkom. Rehoľný život sa začal veľmi rozvíjať a stal sa duchovným a kultúrnym centrom širokého kraja. V roku 1375 bol veľký požiar kláštora a kostola, po ňom nasledovala prestavba v gotickom slohu. Postupne kláštor prechádzal rôznymi zmenami. Vedľa kláštora tečie riečka Želivka.
V roku 1950 boli z kláštora premonštráti vyhnaní. V kláštore vznikol integračný tábor, kde bolo väznených viac ako 400 kňazov a rehoľníkov. Bol tu väznený aj biskup Tomášek a biskup Očenášek. V roku 1956 v kláštore bola zriadená Psychiatrická liečebňa, ktorá tu bola až do roku 1993. V tomto roku sa mohli premonštráti vrátiť späť do kláštora a pustili sa do opravy zdevastovaného kláštora.
Z nanovo zrekonštruovaného kláštora dýchala na nás história. ®asli sme nad tou krásou, ktorú sme obdivovali. Opát Jáchym nám poukazoval aj miesta, kde sa bežne človek nedostane. Unikátne skvosty boli staré obrazy na stenách kláštora a maľované stropy. Mohli sme nazrieť aj do pracovne Opáta Jáchyma. Previedol nás do časti kláštora kde je zriadené múzeum kláštora. Chválila som Pána aký je dobrý ku všetkým, keď dal toľkú múdrosť a silu ľuďom pred stovkami rokov, že niečo také vytvorili na oslavu Boha. Veľká vďaka aj všetkým súčasníkom, ktorí sa podieľali na rekonštrukcii.
V piatok o 17,00 hod v kaplnke kláštora nám Opát Jáchym odslúžil sv. omšu a tu sme mohli čerpať silu pred svätostánkom počas celého pobytu. Večer sme mali tradičný rodičovský klub. Prišiel nás všetkých privítať Opát Jáchym, otec Tadeáš a otec Quirín. Na večeru nemohol chýbať tradičný chlieb s cibuľou.
V sobotu ráno sme začali ružencom a po ňom už mal katechézu otec Irenej na tému „Spôsobnosť“. Téma ako vždy všetkých zaujala a po nej sa rozprúdila diskusia. Poobede nám otec Tadeáš urobil prehliadku kostola Narodenia Panny Márie a potom nasledovala svätá omša, ktorú slúžil otec Irenej. Večer nasledoval už náš tradičný ples, ktorý bol v prekrásnej sále – pod Českým nebem. Ples slávnostne požehnali naši kňazi Opát Jáchym, otec Quirin, otec Tadeáš. O perfektnú atmosféru sa postaral otec Quirín svojimi vtipmi. Tato Palo priniesol harmoniku ktorou spestril prestávky medzi tancom. Rodičia z Čiech sa neustále starali aby bolo čo zahryznúť. Tombolu nám pripravila Alenka netradičným spôsobom, každý niečo vyhral a to bolo pekné. Kto nezažil ples s komunitou Cenacolo nevie uveriť, že tak vynikajúci ples môže byť aj bez alkoholu a cigariet až do 3:00 hod ráno.
V nedeľu po raňajkách sme mali pochodový ruženec po chodbách kláštora a potom nám odslúžil sv.omšu Opát Jáchym v kostole Narodenia Panny Márie. Miesto homílie odznelo svedectvo Michala zo Slovenského domu a rodičov Martina a Evy.
Prežili sme prekrásny víkend v starobylom Premonštrátskom kláštore plní radosti, smiechu, spevu, tanca. V tomto duchu sme sa v nedeľu lúčili a tešili už teraz na budúci rok. Dúfam že z mojej radosti budem môcť ešte dlho čerpať. Veľké ďakujem patrí Opátovi Jáchymovi, ktorý nás pozval na toto úžasné miesto a s takou láskou sa nám venoval. Ďalšie ďakujem patrí všetkým kňazom ktorí tu boli s nami a samozrejme organizátorom Jarke, Ivanke, Franta1, Franta2 a všetkým rodičom z Čiech. Prepáčte ak som na niekoho zabudla, ale mám vás všetkých rada.
Otka