- 1. ÚVOD
- 2. KOMUNITA CENACOLO
- 3. CIEĽOVÉ SKUPINY PROJEKTU
- 4. PILIERE METODIKY
- 5. ZÁMER PROJEKTU
- 6. DOM KOMUNITY CENACOLO
- 7. FOTODOKUMENTÁCIA
- 8. PRÍLOHY
Predkladateľom projektového zámeru KOMUNITA CENACOLO NA SLOVENSKU je občianske združenie Pomoc ohrozenému dieťaťu so sídlom E.F.Scherera 40, 921 01 Piešťany, ktoré zastupuje štatutárny zástupca Anna Glosová. IČO organizácie je 360 950 87.
Občianske združenie vzniklo pred vyše 10 rokmi v Piešťanoch. Je to združenie rodín, ktoré sa vo svojom živote stretli so závislosťou. Navzájom si vymieňajú skúsenosti so svojím bojom proti nej.
Tisícky rodín na Slovensku majú niekoho, kto je závislý. Na drogách, alkohole, automatoch, stávkovaní… Väčšinou rodičia a príbuzní nemajú dostatočné informácie, ako sa má v takýchto situáciách konať. Následky môžu byť nedozerné. Smrť závislého človeka, rozbitá rodina. Preto je dôležité získať o príčinách závislostí a spôsobom boja proti nim čo najviac informácií. Každý je na stretnutiach vítaný. Najdôležitejším krokom pre príbuzných je prísť na niekoľko stretnutí, aby pochopili, ako majú postupovať. Na stretnutiach sa dozvedia svedectvá rodičov, ktorí už tým prešli. Svedectvá bývalých narkomanov, ktorí nad závislosťou zvíťazili.
Nemusí vždy ísť len o prípady závislostí na drogách. Riešia sa aj prípady detí s nezvládnuteľnou povahou alebo všetkých tých, ktorí zišli z cesty. Občianske združenie spolupracuje s Domom ®ivota v Ąudovítove, a hlavne s talianskou kresťanskou komunitou Cenacolo. Klubové stretnutia rodičov sú každý týždeň v piatok v Piešťanoch. Stretávame sa na 9. základnej škole na ulici F.E.Scherera 40. Stretnutia začínajú o siedmej podvečer. Trvajú niekedy až do tretej rána nasledujúceho dňa.
2. KOMUNITA CENACOLO
Komunita Cenacolo je kresťanské združenie, ktoré prijíma stratených mladých ľudí, nespokojných a búriacich sa, zúfalých a beznádejných, teda všetkých tých, ktorí chcú opäť nájsť sami seba, opäť nájsť radosť a zmysel života.
Komunita sa zrodila v júli roku 1983, vďaka duchovnému pochopeniu rehoľnej sestry Elvíry Petrozzi, ktorá chcela darovať svoj život Bohu na osoh, predovšetkým k službe narkomanom a všetkým strateným mladým ľuďom. Stredisko komunity je v Saluzze v Taliansku. V súčasnosti má komunita viac ako päťdesiat centier nachádzajúcich sa v pätnástich krajinách sveta – v Taliansku, Francúzsku, Chorvátsku, Bosne a Hercegovine, Rakúsku, Slovinsku, Poľsku, Írsku, Rusku, Veľkej Británii, Slovinsku, USA, Brazílii, Peru a Mexiku.
Komunita Cenacolo pomáha spolu viac ako 1 600 mladým dievčatám a chlapcom. Oni chcú byť svetlom v tme, znakom nádeje, živým svedectvom, že smrť nemá posledné slovo. Mladým sa predkladá jednoduchý spôsob života rodinného štýlu, s odkrývaním darov práce, priateľstva a viery v Slovo Božie, ktoré sa stalo človekom v Ježišovi, mŕtvom a vzkriesenom pre nás.
Komunita predkladá život vo viere, že jedine v Ježišovi človek nachádza v plnosti seba samého a že nikto okrem Toho, ktorý ho stvoril – Boha Otca nemôže obnoviť jeho srdce, ktoré sa stratilo v hriešnom živote. Predstavitelia komunity sa snažia, aby ich sila pramenila predovšetkým z Lásky, ktorá sa rodí cez Kristov Kríž, Lásky, ktorá dáva mŕtvym život, oslobodzuje uväznených, navracia zrak slepým.
Ďakujeme spoločne s vami Pánovi, pretože nás robí ľuďmi, ktorí každodenne rozjímajú Jeho Vzkriesenie, tú silu, v ktorej každý deň pozorujeme ako sa vracia úsmev do tváre toho, ktorý stratil všetku Nádej.
Naša Komunita nie je liečebňa, ale škola života. Problém drogy má svoje korene v rodine a len rodina môže problém zastaviť.
3. CIEĽOVÉ SKUPINY PROJEKTU
Trend súčasných moderných civilizácií vystavuje nadmerným záťažovým situáciám stále väčšie a väčšie množstvo populácie. Ąudia sú konfrontovaní s neustálym tokom nových informácií, potrebou byť čo najlepší, konkurencieschopný, žijú v stále väčšom hluku, strese, konfliktoch, frustrácii a deprivácii. To prináša mnohé väčšie, či menšie ťažkosti, prekážky, aj náročnejšie životné situácie. Tieto faktory sú jednými z hlavných príčin problémov správania sa mladých ľudí, akými sú hyperaktivita, náchylnosť k nehodám, záškoláctvo, zlé školské výsledky, ale aj rôzne závislosti, akými sú drogy, alkohol a podobne.
Slovo „narkoman“ vyvoláva u väčšiny ľudí zimomriavky na koži. Rovnako u tých rodičov, ktorí zistili závislosť u svojho dieťaťa a nevedia, čo robiť.
Tí, ktorí zverili svoje deti Pánu Bohu a talianskej komunite Cenacolo (toto slovo značí „večeradlo“ a pripomína nám ustanovenie Eucharistie) majú úplne odlišný názor. Narkomani sú, ako hovorí sestra Elvíra, zakladateľka komunity, perly, ktoré spadli do bahna a stačí ich vytiahnuť a očistiť a budú žiariť ešte viac ako originály. Pred 23 rokmi založila sestra Elvíra v Saluzze neďaleko Turína dom, v ktorom sa rozhodla pomáhať ľuďom – najmä mladým, ktorí nevedia žiť.
Narkomani, vstupujúci do komunity, sú pre tento svet mŕtvi a v komunite sa s Božou pomocou deje zázrak vzkriesenia.
4. PILIERE METODIKY
Komunita Cenacolo je postavená na troch základných pilieroch. Na modlitbe, práci a priateľstve. Je zrejmé, že „nie každý deň sú hody“ a že život v komunite je veľmi ťažký najmä pre ľudí, ktorí nemali predtým motív žitia a boli otrokmi látkových či nelátkových závislostí a väčšinou nemali v rodine vzor čistého života. Zároveň je ale obdivuhodné ako sa dokážu ľudia zhruba dvadsiatich národností sústrediť na každodenný všedný život, na hľadanie seba v spolupráci s ostatnými závislými, ale i nezávislými mladými ľuďmi vo všetkých domoch komunity. I keď ide o katolícku komunitu podmienkou vstupu nie je byť veriacim. Komunita prijíma všetkých mladých ľudí, ktorí sa chcú naučiť žiť a sú ochotní prijať program komunity.
Pobyt v komunite je veľmi náročný. Nie telesným utrpením ale dodržiavaním režimu, čo je pre každého závislého problém. Tí, ktorí do komunity odchádzajú so zámerom skutočne sa naučiť žiť, nájsť motív pre normálne žitie sú vždy úspešní. Jedným z dôvodov je to, že liečiteľmi (inak zdravých ľudí, bez psychických problémov) sú tí mladí ľudia, ktorí už časť cesty prešli, sú „v obraze“, vedia pochopiť čo mladý človek prežíva, keď pociťuje, že ho nikto nemá rád, keď necíti žiadne uznanie, keď nenachádza ucho, ktoré by vypočulo jeho starosti, ale i radosti, či názory.
Vyrovnanie sa so závislosťou je veľmi ťažké a jestvuje iba nepatrný počet jedincov, ktorí to dokážu sami. Počet závislých je veľmi veľký a pri tlaku súčasnej situácie v spoločnosti rastie, či ide o závislosť na liekoch, drogách, automatoch, alkohole, nikotíne, počítačoch a iných. Časť závislých, ako sa ukazuje, je pôvodne psychiatricky chorých, prevažná väčšina sú však ľudia, ktorí boli pred závislosťou zdraví. Možností ako sa zbaviť závislosti nie je u nás veľa, ale sú. Všeobecne platný recept asi nejestvuje. Hore popísaná možnosť je veľmi dobrou alternatívou.
5. ZÁMER PROJEKTU
Slovensko sa otvorilo svetu. Aj svetu drog a závislostí. Najmä vo veľkomestských sídliskových enklávach mladých adolescentov, odrastenej generácie „detí s kľúčmi na krku“, sa veľmi rýchlo udomácnili rôzne pseudoprogresívne kultúrne i duchovné prúdy, často sprevádzané aj konzumáciou psychoaktívnych látok. Pre Slovenskú spoločnosť sa tento fenomén stal jedným zo závažných problémov, ktorý okrem iného odčerpáva nemalé čiastky zo štátneho rozpočtu, degraduje vzťahy, ubíja skutočné hodnoty. V Slovenskej republike je veľmi veľa závislých. Niektorím sa úspešne darí zbavovať závislosti, dlhodobo abstinujú. Iní, žiaľ, už opustili toto „slzavé údolie“- zomreli. Ďalší sú v súčasnosti v rôznych typoch liečební. Najväčší počet mladých závislých ľudí však trpí svojou závislosťou doma či na ulici a nevedia si pomôcť. Ich tragédiou sú neinformovaní, hanbiaci sa rodičia.
V čase kým komunita Cenacolo otvorí svoj dom aj na Slovensku, zastupuje ju Piešťanské občianske združenie Pomoc ohrozenému dieťaťu. Organizuje kolokviá, pred vstupové pohovory pre záujemcov z celého Slovenska, pomoc závislým a ich rodičom, ktorí sa pre Cenacolo rozhodnú, zájazdy na rodičovské stretnutia najmä do Chorvátska, Talianska, zájazdy mladých i rodičov a ďalších záujemcov do Medžugoria, kde sú domy komunity Cenacolo prístupné i verejnosti, víkendové stretnutia s psychologičkou pre rodičov a niektoré ďalšie aktivity.
Zámerom tohto projektu je teda napomôcť komunite Cenacolo začať na Slovensku svoju oficiálnu činnosť. Jednou z prvých úloh je zakúpenie nehnuteľnosti ako zázemia pre komunitné aktivity. Už v tejto etape sa budú môcť pri pomoci komunite a zároveň pri liečbe zapojiť aj mladí závislí ľudia. Pracovná terapia ako jedna z foriem liečby sa aktívne využije napríklad pri svojpomocnej oprave domu a jeho okolia. Neskôr nastúpia ďalšie prepracované a overené aktivity komunity, ale aj overené činnosti z oblasti športu, umenia, či kreativity s konečným cieľom reintegrácie a návratu človeka do normálnej majoritnej spoločnosti.
6. DOM KOMUNITY CENACOLO
Občianske združenie Pomoc ohrozenému dieťaťu vyhľadalo na základe kritérií komunity Cenacolo vhodný objekt, ktorý sa nachádza na západnom Slovensku v blízkosti mesta Senec. Ide vlastne o rodinný dom s pozemkom, ktorý je osadený v príjemnom prostredí, čo vyhovuje aj zámerom komunity.
Dlhodobým cieľom komunity je v tomto objekte a jeho okolí vybudovať športoviská, ateliéry, remeselné a tvorivé dielne, akými sú napríklad pečenie chleba, šitie odevov, hrnčiarstvo, drevárstvo a podobne. Na základe skúseností z iných krajín plánuje komunita výrobky svojich členov predávať s úmyslom sebestačnosti pri zabezpečovaní vecí potrebných na bežný život a prevádzku zariadenia.
8. PRÍLOHY
Záchranná misia u narkomanov
Zdroj SME, 31.5.2002, str. 16, autor: Rastislav Samák
Otec troch drogovo závislých detí spísal rodinnú kroniku a inicioval vznik klubu postihnutých rodičov
„Je májová noc. Sedím na rozheganej stoličke v starom ošarpanom dome. Malý zabudnutý majer, vzdialený od civilizácie, ukrýva dve desiatky mladých, narušených ľudí. Už spia. Na posteli pri okne leží môj syn Peter. Spí. Teraz už vyzerá kľudný. Mám z toho veľmi nepríjemný pocit, pretože okovy, ktorými je pripútaný o radiátor, som mu nasadil ja. Nedalo sa inak. Peter je totiž narkoman.“ to je úryvok z knihy „Anjel narkomanov“ od autora Viliama Nagya, ktorého tri deti – Peter, Monika a Viliam prepadli drogám.
Jej obsah je skutočným príbehom jeho najstaršieho syna Petra, ktorý začal pred desiatimi rokmi. „Drogovú kariéru začal ako pätnásťročný,“ rozhovoril sa V. Nagy, ktorý onedlho vydá druhú časť knihy. Zrodila sa na základe denníka Petrovej liečby. „Začal postupne a nenápadne, ako mnohí jeho rovesníci – marihuanou. Keď sme pochopili, v čom lieta, bol už z neho ťažko závislý narkoman. Peter absolvoval niekoľko odvykacích kúr, ale vždy neúspešne a žiadnu nedokončil.“
Droga sa šíri ako mor
„Chodili sme po doktoroch, ktorí nás ukľudnili, že ide o prejavy puberty a časom sa to vraj zmení. Nevedeli nám povedať, že sú v tom drogy. Dali sme ho na liečenie, ale vždy odtiaľ ušiel. Ako mu pomáhať, nás naučil primár Ivan Gábriš z Centra pre liečbu drogovo závislých v Nových Zámkoch. Odvtedy sa začala odvíjať naša domáca úspešná časť riešenia drogovej problematiky.“ ®iaľ, pre Petra už bolo neskoro. Po čase zomrel. Pomôcť sa však podarilo Monike a Viliamovi.
„Keď sme sa starali o Petra, nezbadali sme, že drogy pohlcujú aj ich,“ spomína V. Nagy na veľmi ťažké obdobie. Keď sa totiž, droga dostane do rodiny, šíri sa ako mor ďalej. Napadla aj jeho syna Viliama, ktorý 1. septembra 1999 nastúpil do komunity Cenacolo. Postupne vystriedal viacero zariadení v Chorvátsku a v súčasností je v Taliansku.
„V našich štátnych zariadeniach trvá liečenie od troch do osemnásť mesiacov, no v zariadeniach typu Cenacolo, kde mladí na sebe svedomito pracujú, tri až päť rokov,“ dodáva V. Nagy. Jeho dcéra Monika bola výnimočný prípad. Aj keď nepodstúpila žiadne liečenie, nedroguje. Drogy ju dostali do väzenia v Rakúsku, kde strávila dva roky. Dnes žije bez drogy už šiesty rok.
Práca a viera v Medžugorie
„Bez akýchkoľvek liekov, len na princípe práce a viery funguje zariadenie Cenacolo v chorvátskom meste Medžugorie, ktoré na V. Nagya veľmi silne zapôsobilo.
„Mladí ľudia tam žijú vo vzájomnej úcte a rešpekte, pracujú, modlia sa, a tak pomaly menia svoje zlé návyky, učia sa uznávať správne ľudské hodnoty, akými sú slušnosť, pracovitosť, morálka, skromnosť. Pretvárajú sami seba a učia sa žiť normálnym, zdravým životom. Jednoducho menia svoje myslenie,“ konštatuje V. Nagy.
Po skúsenostiach sa vydal cestou pomáhania tým rodičom, ktorých deti spadli do „drogovej pasce“. Občianske združenie Pomoc ohrozenému dieťaťu Piešťany, v ktorom funguje Klub rodičov závislých detí založil ‚anjel narkomanov‘ – Ivan. „Stretávame sa so skupinou rodičov závislých detí a vyvíjame v tejto problematike aktívnu činnosť v rámci celého Slovenska,“ vysvetľuje V. Nagy, podľa ktorého by bolo veľkým prínosom vytvoriť podobné skupiny v každom väčšom slovenskom meste.
Majú drogovo závislí šancu? (filozofia komunity Cenacolo)
Autor článku: Jozef Červeň
V lete som mal možnosť navštíviť jedno zariadenie v Chorvátsku, kde žijú ľudia, ktorí brali drogy. Majú názov Comunita Cenacolo. Z ulice sa dostali do komunity, ktorá ich dvíha. Táto komunita nemá žiaden odborný personál. Nemajú tam žiadnych stálych predstavených. V podstate si to vedú sami. Najväčšími odborníkmi sú tam tí, ktorí sami predtým brali drogy a prestali, a sú členmi komunity už niekoľko rokov. Liečia sa spoločenstvom, modlitbou a sparťanským štýlom života. Celý komplex si postavili vlastnými rukami. Sú medzi nimi aj mladí zo Slovenska a chceli by podobnú komunitu založiť aj u nás. Zatiaľ nemajú kde. Viaceré pravidlá ich života sa aj mne zdajú byť tvrdé. Ako mi povedal jeden z chlapcov, tieto pravidlá pochopíme iba vtedy, ak si uvedomíme, že závislý na ulici to má oveľa tvrdšie a prežíva takú samotu, ktorú nikto nedokáže pochopiť. Vraj prišiel do ťažšieho, ale do lepšieho. Dnes už ani nepomyslí na to, aby zobral drogu. Chce si založiť rodinu a ja som presvedčený, že sa mu to podarí. Stane sa osožným členom spoločnosti. Ponúkam vám tu pravidlá, ktoré platia v takejto komunite…
Komunita Cenacolo je kresťanské združenie, ktoré prijíma stratených mladých ľudí, nespokojných, búriacich, zúfalých, tých, ktorí chcú nájsť sami seba, radosť a zmysel života. Mladým sa predkladá jednoduchý spôsob života rodinného štýlu, s odkrývaním darov práce, priateľstva a viery v Slovo Božie, ktoré sa stalo človekom v Ježišovi, mŕtvom a vzkriesenom pre nás…
Veríme, že jedine v Ježišovi človek nachádza v plnosti seba samého a že nikto okrem Toho, ktorý ho stvoril – Boha Otca nemôže obnoviť jeho srdce, ktoré sa stratilo v hriešnom živote. My chceme, aby našou silou bola Láska, Láska ktorá sa rodí skrze Kristov Kríž, Láska ktorá dáva mŕtvym život, oslobodzuje uväznených, navracia zrak slepým.
Ďakujeme spoločne s vami Pánovi pretože nás činí každodennými rozjímateľmi Jeho Vzkriesenia tou silou, v ktorej každodenne pozorujeme ako sa navracia úsmev na tvár toho, ktorý stratil všetku Nádej.
Naša Komunita nie je liečebňa, ale škola života. Problém drogy má svoje korene v rodine a len rodina môže zastaviť problém.
U mnohých z nás bol najčastejším spoločným problémom nedostatok zdravej rodiny. Rodina je tou, ktorá by mala odovzdať základné životné hodnoty, ako sú rozhovor, priateľstvo, láska… Všetko to, čo je dieťaťu potrebné, aby bolo schopné pre život. Rodiny, ktoré neprijímajú Boha, sú už na začiatku porazené, pretože sú presvedčené, že môžu zameniť základné hodnoty povrchnými vecami. A tak sa namiesto lásky rodí pochybovačnosť a mentalita mať všetko a to hneď.
Keď sa v rodine dozvedia, že ich dieťa je závislé, často krát to rodičia neprijímajú, ospravedlňujú a chránia dieťa, mysliac si že to „ich“ je trochu inak závislé ako ostatní a to len preto, že majú strach, čo si pomyslia susedia a príbuzní.
Rodina v takom prípade musí byť zjednotená a prestať sa navzájom obviňovať. Ihneď je potrebné nájsť niekoho, alebo nejaké miesto, kde je možné žiadať o pomoc. Keď sa rodičia rozhodnú priviesť dieťa do Komunity, vyžadujeme aby nasledovali naše pravidlá a rady, aby sa pripravili k tomuto dôležitému kroku.
Na prvé tri pohovory „kolokviá“ majú prísť iba rodičia bez dieťaťa, pretože veríme, že rodičia môžu najlepšie pomôcť dieťaťu pri prvých krokoch. Preto je potrebná ich dôvera a poslušnosť ku Komunite.
Slúži to tomu, aby rodičia lepšie spoznali problém a aby sme uľahčili dieťaťu život. Potom už niet vychádzok, telefonovania, dávania peňazí a stretnutia s dievčaťom. Ak dieťa neprijíma tieto požiadavky, rodičia ho musia vyhodiť z domu [táto požiadavka vychádza z daného obdobia (rok 2002) a v dnešnej dobe sa rieši iným spôsobom], pretože iba tak sa stretne s pravdivou podobou drogy, ulice, osamelosti, odhodenia, strachu, s chladom a hladom, a potom sa rozhodne zmeniť život. Mať doma a podporovať závislého, ktorý sa nechce zmeniť, je to isté ako pomáhať mu, aby sa zabil.
V takomto spôsobe chovania je potrebné pokračovať aj po vstupe do komunity. Ak sa dieťa rozhodne zanechať komunitu, je potrebné, aby našiel zatvorené dvere domu nie iba kľúčom. A rodičia sa musia postarať, aby ho neprichýlili ani priatelia a ani príbuzní. V prípade, že rodičia prijmú dieťa domov, už sa do našej Komunity nemôže vrátiť. Ak ho neprijmú domov, my ho znovu prijmeme ubezpečení, že rodina verí Komunite, pretože ak rodičia neveria v to, čo hovorí Komunita, závislý to ihneď využije.
Komunita nežiada od rodičov peniaze, ale sme šťastní ak rodina aktívne spolupracuje pri rozvoji Komunity. Keď dieťa vstúpi do komunity, rodičia musia prichádzať na týždenné stretnutia, aby mohli byť na rovnakej ceste ako aj ich deti. Komunita požaduje dôveru a úprimné obrátenie založené na pravde a viere.
Cieľom komunity je obnoviť rodinu a učiniť, aby stretli Ježiša Krista – Spasiteľa a Vykupiteľa. My nadovšetko milujeme život a veríme celým svojím srdcom, že viac je hodný úsmev chlapca, ktorý znovu „®IJE“ než všetko zlato tohto sveta.
Nemyslite si, že závislý, ktorý vstúpi do komunity hneď pocíti potrebu po modlitbe. Na začiatku sa modlí, pretože komunita mocným spôsobom predkladá uzdravenie našich sŕdc každodennou modlitbou na kolenách. Je to ťažké, prijať aj pre dobrého kresťana, alebo nejakého „normálneho chlapca“ a nie to ešte pre akéhosi závislého. Chlapec, ktorý vstúpi do komunity nie je v “ normálnej situácii „, často krát to nie je jeho osobné rozhodnutie. Skoro všetci sme vstúpili nejakým zvláštnym spôsobom prinútení, pretože sme už nemali kde bývať, alebo sme mali problémy so zákonom, alebo sme boli v beznádejnej situácii. Už sa o nás nikto nezaujímal. Odhodení od všetkých, bez budúcnosti a nádeje, s bezcenným životom, bola pre nás ako jediný lúč svetla Komunita. V takej situácii je omnoho ľahšie povedať „áno“ modlitbe aj keď neveríš a nerozumieš. Naša komunita nie je „liečením“, jediným liečením je Kristoterapia.
Vo svetle modlitby odhaľujeme, že problémy nie sú mimo nás zvonka, že hlavným problémom nie je droga, alebo závislosť na niečom inom, ale že je to nespôsobilosť pre život. Droga je následok chybného života, života bez kresťanských hodnôt. Zlo s ktorým je potrebné bojovať každý deň sa nazýva sebeckosť, nezáujem, nenávisť, lajdáctvo. Komunita svojim jednoduchým spôsobom života nám pomáha vidieť naše problémy a zvlášť nám pomáha, aby sme sa stali dobrí, pretože ak si dobrý, tak si aj šťastný.
Náš deň začína ráno o 6.00 hodine. Prvé stretnutie je v kaplnke. Tu sa modlíme radostný ruženec, potom jeden z nás číta a komentuje texty Svätého Písma. Potom jeden z nás hovorí o tom čo prežíva, hľadiac na svoje problémy a ťažkosti, víťaziac tak nad mlčaním a strachom, aby druhí spoznali pravdu aký je. V takýchto chvíľach si žiadame odpustenie za naše negatívne reakcie, oslobodzujeme sa od kompromisov, ktoré nám môžu pokaziť deň a požiadame o pomoc ostatných bratov. Pracovný deň začína po raňajkách. Každý zodpovedne vykonáva svoju prácu. Nie sú medzi nami spolupracovníci, alebo odborníci, ktorí by prichádzali pracovať do komunity zvonku, všetko čo robíme – robíme sami: pečieme chlieb, upratujeme dom, murárske práce, práce v záhrade, v stolárskej dielni a iné… Najdôležitejšia práca je budovanie nášho vnútra, a preto nie je také dôležité čo robíme, ale ako to robíme.
Práca slúži aj ako dôležitý prostriedok k tomu, aby sme sa lepšie spoznali a spojili naše možnosti a preto nikdy nepracujeme jednotlivo, ale zvyčajne vo dvojiciach. O 12.00 hodine je obed a od 13.00 – 13.30 je voľno, ktoré využijeme na spoločný rozhovor, alebo na opranie osobných vecí, šatstva. Popoludní, popri práci sa modlíme bolestný ruženec. Pracovnú aktivitu zvyčajne končíme o 18.00 hodine, potom nasleduje očista, kúpanie a prezliekanie, aby sme sa znovu všetci stretli v kaplnke, kde sa modlíme slávnostný ruženec a hovoríme o tom, čo sme prežili počas dňu prihliadajúc na čítanie z evanjelia.
Okolo 20.00 hodiny je večera, potom máme znovu trochu voľna a po všetkom ideme spať. O 22.00 hodine zhasneme svetlá.
V našej komunite sa nepoužívajú lieky, nepodávajú sa ani iné prostriedky zamieňajúce drogu a ani nič také, čo by obsahovalo lieky na psychické choroby. Ani abstinenčná kríza sa nelieči liekmi. Náš liek sa nazýva „anjel strážny“ a to je chlapec, ktorý je už niekoľko mesiacov v komunite. On preberá starostlivosť o nového chlapca.
Jeho úlohou je pomôcť spoznávať nováčikovi štýl života v komunite, byť pri ňom dvadsaťštyri hodín denne, pracovať za neho, pretože na začiatku nováčik nemá vôľu a ani silu na prácu, musí trpieť a bojovať spoločne s ním proti volaniu drogy a zla, ktoré je na začiatku veľmi silné. Pre oboch je to veľmi osožné: aj pre „anjela strážneho“ – pretože tak sa v trápení učí mať rád a aj pre nováčika, pretože možno po prvý raz nachádza úprimného priateľa a niekoho, kto sa o neho stará bez akéhokoľvek vonkajšieho záujmu.
Komunita nás učí základom života, ktoré sme stále ignorovali a nechceli sa naučiť, alebo ktoré nás nikto nikdy nenaučil. Pre nás bolo normálne popliesť pôžitok a radosť, stále sme vyhľadávali chvíľkové uspokojenia, nevediac, že radosť sa rodí z utrpenia, ktoré bolo pre nás znakom slabosti, krehkosti, podriadenosti. Iba ten, kto trpel vie chápať, milovať a pomáhať niekomu takému kto trpí.
Naša cesta v komunite trvá približne 3-4 roky, aj keď nemáme stanovenú presnú dobu pobytu. Sestra Elvíra hovorí, že môžeme povedať, že sme už pripravení, keď si zvolíme modlitbu pre celý život.
®ivot v komunite je skutočne jednoduchý, ale i veľmi bohatý. ®ijeme konkrétnu modlitbu založenú na úprimnom priateľstve. Materiálne veci nemajú veľký vplyv, my dávame väčšiu hodnotu osobe než ničotným veciam, peniazom, kariére. Stretávame sa zoči-voči s našimi slabosťami, žiadajúc o pomoc Ježiša, ktorý je prítomný aj v bratoch okolo nás.
Vo veľkej škole Cenacolo sa učíme milovať a žiť život. Na konci cesty v Komunite sa vo vnútri väčšiny chlapcov rodí želanie založiť si vlastnú rodinu.
Pre tých, ktorí chcú zakúsiť najhlbšie skúsenosti lásky a tiež skúsenosť rozdávať seba druhým, Komunita navrhuje týmto mladým ľuďom odísť na, nejaký čas z nášho domu Komunity do domov Komunity v Latinskej Amerike, Brazílii, Mexiku, Dominikánskej Republike. Tieto tri Bratstvá sú otvorené pre prijímanie „Detí z ulice“, čo je obrovský problém Latinskej Ameriky. Každodenným kontaktom s deťmi majú naši chlapci možnosť napredovať v najdôležitejších hodnotách, ako sú trpezlivosť, láska bez hraníc, pochopenie, dobrota, ktoré sú základnými hodnotami, ako byť dobrým otcom a zároveň mužom celej rodine.
Dať vlastný život k službe života pre tých najslabších a najzranenejších je skutok odvahy a úprimnej Viery, na ktorú Božia dobrota odpovedá Radosťou a Pokojom.
9. ZDROJE A LITERATÚRA
- Občianske združenie Pomoc ohrozenému dieťaťu, Lipová 70, Piešťany
- Občianske združenie Grizly, Janka Kráľa 49, Nitra
- NOVOMESKÝ Fratišek: DROGY – História, medicína, právo, Advent Orion spol. s r.o. Martin 1996, ISBN 80-88719-49-6
- ONDREJKOVIČ Peter: Protidrogová výchova, Veda Bratislava 1999, ISBN 80-224-0553-1
- PRU®INSKÁ, J., GABURA, J.: Poradenský proces, Slon Praha 1995, ISBN 80-85850-10-9
- www.comunitacenacolo.it
- www.sme.sk / blog.sme.sk / cerven.blog.sme.sk
- www.employment.gov.sk
- www.civil.gov.sk