Rodina – perla ľudstva v Božom zastúpení
Sme Matej a Stanka a pochádzame zo Slovenska. Vstúpili sme do Komunity Cenacolo ako pár, ktorý nežil dobre. Mali sme veľa problémov, ktoré možno prežívajú aj iné rodiny, no okrem iných problémov sme boli až po krk v probléme drogovej závislosti. To všetko s nami trpela celá naša rodina, no najviac si vytrpela naša dcérka Zoja. Teraz je tu spolu s nami v komunite v bratstve vo Varaždine v Chorvátsku; prežíva pokojný a pekný život a šťastne sa pripravuje na vstup do prvého ročníka. Pred komunitou sme žili neusporiadaným životom, sami a bez akejkoľvek kontroly. Takýto štýl života nás ničil ako zvonka tak aj zvnútra. Namiesto toho, aby sme jeden druhého ťahali smerom nahor, my sme sa vliekli stále viac a viac ku dnu a spôsobili tak jeden druhému len rany. Ani jeden z nás nebol schopný a pripravený prevziať zodpovednosť, namiesto toho sme za všetko obviňovali jeden druhého. Rozmýšľali sme aj nad rozvodom, pretože sme neverili, že sa môžeme spolu dostať zo všetkých problémov, ktoré sme mali. To, že sme dosiahli úplné dno sme pochopili vtedy, keď nám sociálni pracovníci chceli zobrať naše dievčatko. Strach z toho, že ju stratíme bol podnetom k tomu, aby sme začali konať a meniť sa. Pevne veríme, že naša dcéra je Boží dar. Nástroj v Jeho rukách, ktorý využil na to, aby zachránil dvoch mŕtvych, ako sme boli my. Ona nás povzbudila, aby sme sa zmenili a práve s túžbou ku zmene sa začína náš príbeh nového života. Ona je pre nás konkrétnym príkladom viery. Prípravy na vstup, kolokvia a vyčkávanie neboli vôbec jednoduché, nakoľko sme si boli dobre vedomí toho, že cesta je dlhá, no držala nás spoločná myšlienka, že sa už viac nechceme dostať na dno. Vstúpili sme do komunity oddelene, každý sám za seba, v rôznom časovom rozmedzí. Stanka do zmiešaného domu spolu s dievčatkom a Matej do domu pre chalanov na Slovensku. Bolo to nevyhnutné, aby každý vstúpil sám za seba, aby sme prešli každý svojou cestou, aby sme lepšie zistili kto v skutočnosti sme a či vôbec chceme ešte byť spolu. Bolo to ťažké prijať to s dôverou a vložiť svoj život do rúk niekomu, kto nás povedie, no nakoniec nás to celé posilnilo a zjednotilo; predovšetkým v duchu a modlitbe a potom aj jednotlivo. V bratstvách sme išli napred, spĺňali sme konkrétne úlohy, prostredníctvom ktorých sme rástli na zodpovednosti a v zmysle ku práci. Pomocou modlitby sme stále viac a viac rástli v materstve a v otcovstve. Pochopili sme, že naše slabosti a ľudská úbohosť sú preveľké, aby sme sa stali takými, akými sme v skutočnosti chceli byť – dokonalí. Cesta viery trvá po celý život a viera v Boha nám dozaista dáva zmysel a podporu. Po troch rokoch cesty „každý sám za seba“ Matej prišiel do Varaždinu a tak sme začali spoločnú cestu nového spoznávania sa vo viere a v našich srdciach rástla túžba, aby sme sa stali kresťanskou rodinou. Bolo veľa spoločných situácii, v ktorých to, čo sme sa naučili v komunite muselo prejsť ťažkou skúškou. Museli sme odznova vybudovať náš vzťah začínajúc od nuly. S taškou plnou minulosti a rán bolo ťažké ostať ticho, neodhovárať, ospravedlniť sa jeden druhému, odpustiť si a podržať jeden druhého – začať od začiatku. No jednoducho v modlitbe pred Svätostánkom sme dovolili Pánovi Ježišovi, aby pomaly vstúpil do našich životov a medzi nás. Rozhodli sme sa uzatvoriť sviatosť manželstva v komunite, keďže predtým sme boli zosobášení len na papieri. Týmto krokom sme potvrdili prítomnosť Pána Ježiša v našom vzťahu. Zobrali sme sa na Veľkonočný pondelok tohto roka. Pre nás je to veľmi významný dátum, pretože sa cítime ako vzkriesení. Rozhodli sme sa ostať ešte nejaký čas v komunite, aby naša rodina prehĺbila svoje korene vo viere a v dobre. Každý deň prežívame hlbokú skúsenosť modlitby a sme si istí, že bez Ježišovej prítomnosti medzi nami by nebolo ničoho. On je ten, ktorý nás zjednotil ako rodinu, dal nám možnosť uzdravenia, aby sme sa pozerali jeden na druhého ako na Boží dar. On je ten, ktorý spôsobil, že dnes prežívame náš život s radosťou a plný životnej energie a entuziazmu a nie zničujúci život v klamstve. On je ten, ktorý spôsobil, že naše dieťa žije v pokoji a bezstarostne vidiac svojich rodičov, že Jemu dali dôveru, aby ich viedol životom.
Matej a Stanka