Svedectvo – KOMUNITNÝ PLES – február 2025 na Zemplínskej Šírave, s duchovným programom v Klokočovskom chráme Usnutia Presvätej Bohorodičky.
Ahojte,
volám sa Vilma a chcem sa s Vami podeliť čo všetko som prežila na tomto stretnutí
s komunitou, ako sa ma Boh dotkol na tomto pútnickom mieste, kde som strávila požehnaný
čas.
Na miesto stretnutia som cestovala vlakom už vo štvrtok, spolu s ďalšími rodičmi, aby sme
mohli viac poznávať a obdivovať krásy Zemplínskej Šíravy a Klokočovského chrámu.
V piatok ráno sme sa spolu modlili pochodový ruženec pri zahmlenej vode Šíravy, ktorá mi
pripomenula moje milované Írsko. Popoludní sme išli pozrieť do chrámu zázračnú ikonu
Presvätej Bohorodičky. Pri nej som na kolenách strávila dlhú chvíľu v tichosti. Pri pohľade do
jej očí sa so mnou rozprávala o mojom detstve a o mojom spustošenom živote o mojej
trucovitosti, ľahostajnosti, klamstvách a neposlúchaní mojich rodičov o tom, že som si vždy
robila po svojom a bolo mi jedno, ako to dopadne. A to všetko mi priviedlo do života
temnotu.
Napriek tomu všetkému bola Matka Božia vždy pri mne. Sprevádzala ma a sprevádza celým
mojim životom. Priviedla ma až do Cenacola. Z tmy môjho života začalo presvitať maličké
svetielko, malý lúč svetla a to svetlo sa postupom rokov môjho uzdravovania, viac a viac
zväčšuje.
A prišlo ráno ďalšieho dňa. Sobota tretí deň pobytu s komunitou, katechéza chlapcov a otca
Ireneja. Po obede som sa mala dozvedieť o histórii Presvätej ikony, zaspievať si Akatist
k Presvätej Bohorodičke a záverom prežiť svätú liturgiu. Bola som z toho dosť nevrlá (že
bože, kto bude počúvať to ich spievanie nekonečné?, ale veď nejako to prežijem!).Keď sa
začalo spievať zostala som prekvapená, oni vlastne prespievali históriu vtedajších časov
v Uhorsku. Pri ikose9.už spievam aj ja ,plačem a zároveň sa radujem, lebo cítim ako všetci
moji predkovia v nebi spievajú so mnou(s nami).Neuveriteľný zážitok, nesmierne tajomstvo
toho miesta, toho okamihu, nedá sa opísať čo sa vo mne dialo. Len som pocítila, že Boh mi
odpustil a prijal mňa stratenú dcéru, ako svoje milované dieťa. Neskutočný pokoj a láska
zaplavili celé moje srdce.
IKOS 9
Raduj sa Panna, Božou mocou zatienená.
Raduj sa Boží stánok vteleného Slova.
Raduj sa nová Eva do nebies povýšená.
Raduj sa, záchrana hriešnika, čo začína odznova.
Raduj sa prorokmi zďaleka pozdravovaná.
Raduj sa, prítomná v starozákonných predobrazoch.
Raduj sa ,v žalmoch Dávida ospevovaná.
Raduj sa, hrejivá neha v ostrých žitia mrazoch.
Raduj sa ,- Matka plačúca, ale neopúšťajúca!
A mohla začať oslava vzkrieseného života večerným plesom. ALELUJA.
Vďaka Ti Bože za komunitu Cenacolo ,za Elvíru, za všetkých kňazov, za Ivana, za mojich
priateľov, za všetko čo si pre mňa urobil.
Mama Vilma
Svedectvo – Jana z Ružomberka
,, Smútok sa v tanec zmení…” tak znie refrén piesne, ktorú s dcérou Terezkou často počúvame cestou autom… je v nej toľko pravdy! Tej pravdy, ktorá oslobodzuje, dáva z očí a úst dole náplaste bolesti, Tvojej pravdy, Bože. Tej, ktorá povznáša a roztancúva.
Nás i Vás roztancovala na stretnutí Cenacolistov na Zemplínskej Šírave uplynulý víkend. Stretnutie bolo veselé, milé i obohacujúce pre nás všetkých. Nechýbala katechéza otca Ireneja, ktorá sa dotkla všetkých nás. Bola o priateľstve, priamo o takom, ktoré si vytvárame medzi sebou v komunite, v bežnom živote i s Tebou nebeský Otec.
Zábava na našom plese bola ako sa patrí. Všetci tancovali, spievali a mali úsmev na tvári a v duši hrejivo, že sme opäť spolu. Že sa zdieľame, že v tom všetkom nie sme sami, že nám má kto poradiť, povzbudiť aj podať pomocnú ruku… Chcela by som poďakovať všetkým, ktorí sa na tomto stretnutí podieľali a vytvorili preveselý víkend Nás plesovníkov z Cenacola.
Som si istá, že každý z nás bude v srdci tancovať ešte dlho…
Za to všetko Vám venujem kúsok môjho vnútra:
Modlitba
Ťažko sa dýcha-
ten vzduch hustne v duši.
Skrehnuté sny
si zotročuje čas.
Kde kvitla pýcha,
tam sa mĺkvosť tuší.
Nemlčte, ľudia!
Večnosť sídli v nás.
Zložitá tvár – sieť rokov upradená.
Neistým krokom pristúpaný žiaľ.
V zreničkách vyklíčil kus beznádejna
… a človek do nich toľko viery sial …
Nemlčte ľudia, nedajte sa mýliť!
Nebaľte rýdze veci do zlátok!
Nech život vchádza do finále s krásou,
že v každom konci žije začiatok…
Jana z Ružomberka