Svedectvo Púť do Medžugoria 2022 Juraj – Cesta oslobodenia a uzdravenia s Komunitou Cenacolo.
Volám sa Juraj a rád sa s vami podelím o svedectvo z nášho Čenakolského putovania rodičov do Medžugoria. Putovanie rodičov sa koná každoročne v septembri, je to nesmierne požehnaný čas plný Božej lásky, priateľstiev, rozhovorov, prijatia samých seba, uzdravení. Tohtoročné putovanie k Panne Márii bolo moje druhé. Minulý rok som sa ho zúčastnil prvý krát s manželkou Jolkou, ktorá bola v Medžugorí viac krát. Tak i tento rok sme sa prihlásili spolu na putovanie k Panne Márii, tešili sme sa na spoločné chvíle s ostatnými rodičmi. Manželka mala po operácii a do odchodu malo byť všetko v poriadku, no Panna Mária to chcela inak, Jolka zo zdravotných dôvodov vycestovať nemohla. Najskôr som chcel aj ja zostať doma, nechcel som ísť bez nej, trápili ma moje osobné zakomplexovanosti. Nevedel som sa rozhodnúť. Manželka ma povzbudila slovami: pozri viac krát som bola na púti v Medžugorí bez teba, prosila som aby sme raz mohli ísť spolu ako manželia a to sa splnilo minulý rok. Možno je ten čas teraz pre teba aby si išiel bezo mňa, ďakovať za všetky dary milosti…“ Tak sa stalo, dodala mi odvahy a už nič nestálo v ceste. Už pri čakaní na autobus v Piešťanoch sa moje srdce začalo napľnať radosťou ako prichádzali čenakolský rodičia, tešil som sa na spoločné stretnutia a rozhovory. Sprevádzal nás kňaz otec Štefan. Jeho prítomnosť bola pre mňa obrovským darom, každá téma ktorú začal sa ma dotýkala priamo v srdci a boli to odpovede na moje otázky a myšlienky, ktoré sa mi točili v hlave. Pomaly sa otvárali moje zavreté miesta v mojom srdci, vychádzali na povrch moje rany od detstva o ktorých som si myslel, že keď o nich nebudem rozprávať tak nebudú bolieť. Každá jedna časť programu bola ako liek na uzdravenie mojich rán. V deň keď sme vystupovali na horu Križevac sme sa modlili krížovú cestu s kňazom otcom Štefanom a ja som vtedy prežíval svoju krížovú cestu života, svoj život, pády a ťažkosti, kríže, ktoré som niesol so sebou. Po spoločnej modlitbe na vrchu pod krížom som pristúpil k sviatosti zmierenia, pri päte kríža som zanechal všetky svoje pády, obavy, kríže. Rovnako som tam odovzdal všetky poďakovania, prosby tých, ktorí ma o to požiadali. Nechal som tam celú horu, cítil som sa taký ľahký a slobodný, naplnený radosťou. V deň keď sme spoločne v modlitbe ruženca vystúpili na Podbrdo k Panne Márii som poďakoval za všetky milosti, ktoré mi vyprosila a vyprosuje pre nás u svojho syna Ježiša Krista. Veľké oslobodenie mi priniesla rada kňaza otca Štefana, napísať list tým ktorým už nemôžem povedať čo mám na srdci, mojim rodičom, ktorí odišli do večnosti. Počas voľného poobedia som sa vybral do kostolného parku, že si tam nájdem tiché miesto a napíšem list svojmu otcovi a mamičke do neba. Ako som prechádzal okolo kostola uvedomil som si, ako malo času som v ňom pobudol, ťahalo ma to dovnútra. Vošiel som dnu, oproti sochy Panny Márie bol voľný priestor, sadol som si do stredu lavice a začal písať list mojim zosnulým rodičom. Pri prvých písmenách mi začali tiecť slzy, kým som písal plakal som a keď som prečítal čo som napísal reval som ako malý chlapec. Boli to slzy odpustenia, poďakovania, zmierenia- slzy uzdravenia. V ďalší deň sme putovali do Tihaliny, kde bola odslúžená sv.omša v chráme kde sa nachádza krásna socha Panny Márie. Kľakol som si pod sochu a mal som pocit akoby sa Panna Mária zohla ku mne a objala ma svojím materským objatím. Sadol som si do lavice a zbadal som nový kríž s Ježišom, pozrel na mňa a mal taký blažený výraz tváre akoby sa usmial a povedal, teší ma ,že si prišiel. Znova ma prenikol obrovský pokoj a radosť. Ďakujem ti Pane Ježišu. V Medžugorí sme navštívili chlapčenský i dievčenský čenakolský dom, kde sme počúvali úprimné svedectvá chlapcov a dievčat o ich živote pred komunitou a ako ich komunita čenakolo mení, uzdravuje cez spoločné priateľstvá, modlitbu a prácu, privádza k viere a uzdravuje celé rodiny. Počas večerných bilancií ( sú to spoločné zdieľania čo sme cez deň prežili, čo sa nás osobne dotklo a oslovilo) som len veľmi ťažko vedel vyjadriť slovami čo prežívam vo svojom srdci ale cítil som, že čím hlbšie sa dokážem otvoriť a rozprávať o svojich pocitoch, tým viac sa cítim slobodným. Ďakujem ti Ivan , že táto tradícia bilancií je pevná, prináša veľký prínos pre všetkých, lebo každého osloví niečo iné a inak prežíva situácie videné a žité. Vďaka Ivan! Počas voľného času a presunoch sme mali čas na rozhovory o svojich životoch, bolo to veľmi požehnané, tak ako celé Medžugorie. Potom sme sa presunuli autobusom na Makarskú rivieru, ubytovali sme sa pri mori u mamy Diany. Toto bol čas na oddych, voľné debaty pri mori, na spoločnú modlitbu korunky na pláži, krásne výhľady na more z terasy, kde kňaz otec Štefan slúžil každé ráno sväté omše, chutné jedlo od mamy Diany a jej pomocníčok.
Chcel som vám tu napísať ako Boh zasiahol do môjho života a cez kríž závislostí ma priviedol a dal mi spoznať veľkú rodinu Komunitu Cenecolo a cez komunitu a Pannu Máriu ma priviedol späť k viere.
Ďakujem Ti Bože za všetku tvoju lásku k nám. Ďakujem Ti Panna Mária za tvoje materinské objatie, za pozvanie putovať s tebou životom. Ďakujem ti mama Elvíra za tvoje áno. Ďakujem ti Ivan za tvoje láskavé srdce a pevnú ruku. Ďakujem všetkým rodičom ktorí nás sprevádzajú a sú nám na blízku. Ďakujem všetkým za to že ste.
Juraj