PUTOVANIE KNOCK – JANUÁR 2024
Ahojte ,
volám sa Vilma. Som jedna z mám, ktorá putovala do KNOCKU v Írsku.
Pred dvadsiatimi rokmi sa aj môj syn ocitol v komunite. Vstúpil ako 14- ročný a bol jej
súčasťou len dva roky. Napriek tomu, som ja na tejto ceste zostala aj keď s veľkými
problémami . Jedna z vecí, ktorá mi na tejto ceste pomáhala bolo aj putovanie do
Medzugorja s rodičmi a priateľmi z celého Slovenska. Do KNOCKU som putovala na
pozvanie Elenky a Evky. Nemala som žiadne očakávania, dokonca sa mi ani
nechcelo. Írsko ma nikdy , ako krajina nelákalo. Napriek ťažkostiam sme šťastne
doputovali a stihli sme svätú omšu, ktorá sa konala v nedeľu o tretej popoludní v
Bazilike v KNOCKU. Nerozumiem nič po anglicky , ale napriek tomu sa mi počas
svätej omše vybavil môj skrytý hriech- moja závisť- a to som si myslela , že ja s týmto
hriechom nemám nič spoločné. To mi bolo ukázané hneď v nedeľu – v prvý deň
príchodu- na miesto zjavenia.
Pondelok ráno – kaplnka Zjavenia, pýtam sa „to čo je ? aká nádhera ? aký zázrak?
aké čudo ?“ Svätý Jozef, toľká pokora , taká úcta, niečo úžasné . V strede súsošia-
Matka Božia , ktorá má ruky zodvihnuté a odovzdáva ma svojmu synovi a vedľa nej z
druhej strany sv. Ján evanjelista a v ruke drží sväté písmo a pripomína mi dar, ktorý
som dostala v komunite od dievčat , keď som bola na skúsenosti v talianskom dome-
zázračnú skrinku – Parola die Dio. Tú jedinú pravdu , ten jediný poklad, ktorý som
dlho hľadala- Sväté písmo.
Utorok – ďalšie zázračné miesto, kde som vďaka komunite mohla byť. Ballintubber
Abey , pre mňa dvomi slovami – údolie pokory. Pokračujeme pod horu Sv. Patrika pri
oceáne . Ďalší zázrak hneď , ako som vstúpila na chodník okolo oceánu – začínam
spievať a tancovať , ostatní sa pridávajú. Pri odlive vstupujeme na dno oceánu, pre
mňa niečo nepredstaviteľné zadúšam sa plačom , modlím sa ruženec pozerám na
oceán , ktorý mení farbu . Z modrej na tyrkysovú. Na chvíľu zapadne slnko ,o chvíľu
zas zasvieti a nakoniec dúha.
Konečne som pochopila , cez tento výjav, čo znamená úryvok z písma „Buďte ako
deti, tešte sa ako deti“ , a zrazu mi Boh povedal „ Mám pre teba nielen more milostí,
ale celý oceán !“ Ako kráčam po dne , teším sa ako dieťa a žasnem nad tým, že sa
vôbec neprepadám. / Oceán som videla prvý krát/.
Streda – pre mňa komunitný deň. Ráno sv. omša , modlenie sv. ruženca , posedenie
s priateľkami v meste. Poobede o 15:00 hod. – komunitná adorácia v kaplnke u
bratov Alexiánov a potom spoločné zdielanie.
Štvrtok – cestujeme domov. Vďaka Ti MY LORD za to, že som na tomto mieste cítila
Tvoju lásku , ktorú si mi dal cez komunitu CENACOLO, cez mamu Elvíru, Ivana ,
všetkých kňazov, moje priateľky, cez tak úžasných ľudí v Írsku, za bratov Alexiánov,
Karola, Angelu, Terezu, Romana, za celé spoločenstvo rodičov……
Úžasná, prekrásna a zároveň drsná, zázračne zelená krajina – Írsko.
Pomôž mi Pane žiť tak, ako to chceš Ty.
Mama Vilma