Svedectvo z novoročného regionálneho stretnutia.
Drahí cenacolskí rodičia, priatelia …,
túžim sa opäť podeliť s vami z prvého novoročného regionálneho stretnutia.
Napriek tomu, že regionálne stretnutia, ktoré nám boli dané ako veľký dar od mamy Elvíry
nie sú až tak veľmi navštevované, a predsa sú pre nás veľkým požehnaním a miestom
veľkých milostí.
Tak tomu bolo aj 11.1.2025. Veď spoločná modlitba svätého ruženca je naplnením Božieho
slova: „ Tam kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi.“
A nie len v tejto modlitbe, ale aj v Bohostánku v Eucharistii, pred ktorou sa modlíme.
Ďakujeme a modlíme sa aj za tých, ktorí toto pozvanie mamy Elvíry a nášho Pána
neprijímajú a nezúčastňujú sa ich. Avšak veríme Nášmu Bohu a príhovoru mamy Elvíry, že aj
pre nich vyprosujeme všetko to, o čo by prosili oni sami, keby boli prítomní. Katechézy
mamy Elvíry, komunitných kňazov a sv. otca Františka sú slovami, prostredníctvom ktorých
sa k nám prihovára sám Nebeský otec. Práve ich vypočutím rastieme a uvedomujeme si
,kde sa vo viere práve nachádzame. Máme možnosť spoznať, na čom treba pracovať, aby
komunitná cesta, na ktorú sme nastúpili sa stala svedectvom živého Boha, ktorého sme ako
kresťania povinní sprítomňovať v tomto svete. A v neposlednom rade naše zdieľania sú
časom , kedy sa môžeme lepšie spoznávať a povzbudzovať sa. Nechať sa premieňať, aby
Božia vôľa bola naplnená v našich životoch.
Práve takýmto veľkým požehnaním a povzbudením bola na tomto našom stretnutí mama
Ivka. Zdieľala sa nám o svojom pobyte počas Vianoc na misiách v Brazílii, kde je jej dcéra
Ivanka misionárkou. Okrem krásnych a radostných chvíľ, ktoré mama Ivka prežívala na
misiách boli aj veľké skúšky. Iste nie jednoduché na prijatie, ale v nádeji, že budú postupne
dozrievať v prijatí po návrate domov. Z jej zdieľania sa ma veľmi hlboko dotkli dve
myšlienky.
Prvá z nich: Každý z nás by mal zakúsiť pobyt na misiách, aby sme si uvedomili v akom
blahobyte žijeme, ale pritom sa z neho vôbec nevieme tešiť. A ešte aj lamentujeme. Misijný
život je chudobný na materiálne veci a jednoduchý, ale tak veľmi radostný. Nič sa
neplánuje. Každý okamih sa žije tak, ako prichádza. Nepochopiteľná radosť vychádzajúca zo
sŕdc týchto životov je dojímavá a nasledovania hodná. Pri týchto slovách sa vtláčali slzy do
našich očí.
Druhá myšlienka, ktorá sa hlboko dotkla môjho srdca ako matky bola v slovách Ivkinej dcéry
keď povedala. „ Mami ja ťa už nepotrebujem“, som schopná postarať sa o seba samu
a zvládať každý okamih môjho života v radosti, ale aj v skúškach. Aká nesmierna zrelosť
dospelého dieťaťa, ktoré bolo veľmi citovo naviazané na rodičov.
Ďakujem mama Ivka za tvoje zdieľanie, pretože je pre mňa veľkým povzbudením
v dozrievaní mojich postojov voči mojim synom.
mama vlasta